Európska solidarita

Autor: Ján Sciranka | 15.11.2011 o 12:02 | (upravené 15.11.2011 o 21:06) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  737x

Nerád by som sa vyjadroval k veciam, o ktorých sa už nahovorilo naozaj veľa a niekedy ba často aj zbytočných rečí. Ale predsa len mi nedá sa nevyjadriť k tomu, čo sa dnes v Európe deje. Len zopár slov. Nejde mi totiž do hlavy, že niekto, kto sa neustále oháňa solidaritou a demokraciou, sa podľa toho nespráva.

Na čom je založená Európska únia? Z Lisabonskej zmluvy si každý z nás môže prečítať zopár zásadných princípov, ktorými sa celá Európa oháňa a na základe ktorých hanila Slovensko a Sulíka, keď sa neprijal euroval, čo viedlo k pádu slovenskej vlády. V tejto zmluve sa jasne píše, že členské štáty Európskej únie sa majú riadiť zásadami solidarity, bezpečnosti, demokracie a slobody pre občanov EÚ (pre ilustráciu si môžte pozrieť Lisabonskú zmluvu v skratke na stránke                                                                       http://europa.eu/lisbon_treaty/glance/index_sk.htm). Je to ale naozaj tak?

Pozrime sa spoločne, čo znamená slovíčko solidarita. Viacerí autori ako napr. Sutor, Anzenbacher ba dokonca v minulosti aj pápež Ján XXIII. či Ján Pavol II., sa pokúšali pojem solidarita vysvetliť a viacmenej ich názory sa vo svojej základnej podstate zhodovali. Azda najjasnejšie solidaritu vyjadril pápež Ján Pavol II., ktorý vo svojom diele Sollicitudo rei socialis (1987) píše nasledovné: „Solidarita nie je len neurčitý súcit alebo povrchné dojatie nad zlom, ktoré sa týka množstva blízkych alebo vzdialených osôb. Naopak, je to pevná a trvalá odhodlanosť usilovať sa o obecné blaho resp. dobro všetkých a každého jedného zároveň, pretože všetci sme zodpovední za všetkých. Prejavy solidarity vo vnútri každého spoločenstva sú účinné vtedy, keď sa jeho členovia navzájom uznávajú ako osoby resp. subjekty. Tí, ktorí viac znamenajú, pretože majú k dispozícii viac prostriedkov a služieb, sa musia cítiť ako ochrancovia slabších a musia byť ochotní deliť sa s nimi o to, čo majú. Slabší sa naopak v tomto duchu solidarity nemajú správať ani čisto pasívne, ani deštruktívne voči spoločenskému rádu, ale aj keď sa domáhajú svojich práv, nech to aj oni činia k dobru všetkých. Takéto merítko platí obdobne aj pre medzinárodné vzťahy." Sutor zas uvádza solidaritu v dvoch rovinách - solidaritu ako princíp bytia a solidaritu ako princíp povinnosti, pričom každý príslušník určitého spoločenstva je spoluzodpovedný za jeho obecné dobro a každé spoločenstvo je spoluzodpovedné za dobro jednotlivcov. Dobro jednotlivca a obecné dobro sa navzájom podmieňujú. Solidarita nepopiera v žiadnom prípade právo na obhajobu záujmov jednotlivca. Ona tiež nevylučuje rozpor mezi rôznymi záujmami. Vyžaduje však práve v konflikte tiež ešte pospolitosť, aj keby to bola len pospolitosť založená na „pravidlách hry”. Solidarita však zakazuje sebecké izolovanie seba samého a bezohľadné presadzovanie partikulárnych záujmov.

A práve o poslednú spomínanú vetu sa opiera väčšina tzv. odporcov Sulíka a všetkých, ktorí nie sú proti navyšovaniu eurovalu, že sa niekto snaží presadzovať partikulárne záujmy pred štátnymi. Nie je to ale celé náhodou naopak? Nie sme náhodou svedkami úplného popierania solidarity zo strany čelných predstaviteľov Európskej únie? Pozrime sa na to detailnejšie a prenesme pojem solidarita do reality.

Z uvedených definícií pojmu vo všeobecnosti vyplýva, že solidarita je vlastne záväzok silnejších pomáhať slabším tak, aby bolo zachované dobro tak jednotlivcov, ako aj spoločenstva, pričom slabší jednotlivci sa na druhej strane musia správať tak, aby nenarušovali a aby zachovávali dobro všetkých. Pozrime sa na to, ako to je. Boli sme kritizovaní, pretože sme neschválili euroval. Vraj sme neboli solidárni voči ostatným, a tým sme sa medzinárodne diskvalifikovali. Nevraveli to len zahraniční politici, ale aj slovenskí, ba niektorí aj takí, o ktorých som si myslel, že majú súdnosť a svoje presvedčenie. Euroval sa schvaľuje práve kvôli tomu, aby sa pomohlo krajinám, ktoré sú v problémoch. Pre nás ako štát vyplýva z účasti v EÚ záväzok pomôcť týmto krajinám, čo sme aj urobili, aj keď s nevôľou, ale urobili, keď sa prijal Euroval 1. Logickým krokom vyplývajúcim aj z podstaty solidarity bolo to, aby problémové krajiny sa začali chovať zodpovedne a znižovať dlhy. Čo sa ale stalo? Máte pocit, žeby Gréci znižovali dlhy? Máte pocit, žeby sa Taliani poučili z gréckych problémov? Máte tento pocit aj pri Španieloch, Portugalcoch či Slovincoch? Odrazu je potrebné navýšiť euroval, lebo krajiny sú v problémoch, odrazu je z 300 mil. už 800 a uvažuje sa už dokonca o bilióne eur ba možno viac. Toto je riešenie problému? To, že slovenský občan s priemerným platom 678 eur bude platiť gréckemu či írskemu občanovi na to, aby sa mu neznížil plat na úroveň úbohého slovenského občana, ale aby mal aspoň plat približujúci sa priemernému vo svojej krajine? Mimochodom priemerný plat v Grécku je 1710 eur a v Írsku dokonca 2412 eur. Toto je podľa európskych predstaviteľov solidarita? Každý sa tu oháňa tým, že sme v únii a máme svoje záväzky, o ktorých sme dopredu vedeli. Ale neberie sa snáď vôbec ohľad na to, že kvôli tomu, že MUSÍME pomôcť týmto problémovým štátom sa my ako štát musíme na mnoho rokov dopredu zadĺžiť tak, že naše deti sa z týchto dlhov možno nikdy nevysomária? To tu naozaj budeme dennodenne počúvať reči tzv. proeurópskych politikov, že keď ideme proti únii, ideme vlastne proti sebe?

Je jasné, že byť v únii nám prináša veľa výhod a v súčasnom turbulentnom hospodárskom svete sa ľahšie prediera štát, ktorý je v nejakom spoločenstve ako štát izolovaný. Ale nie je toto priveľká daň za to, že sme v nejakom spoločenstve? Veď s prvým eurovalom sme súhlasili, lebo sme si boli vedomí svojich záväzkov. Ale prečo by sme preboha mali súhlasiť s jeho neustálym navyšovaním, pričom nerieši to prakticky nič. Prečo by mal byť Sulík sám jediný ten zlý, lebo nepodporil euroval. Nepodporil ho, lebo sa nechcel podieľať na tomto mechanizme. Mnohí ho kritizujú práve preto, lebo nadradil partikulárne záujmy nad štátnické. Ale nie je to náhodou tak, že niekto presadzuje partikulárne záujmy prostredníctvom eurovalu? Prečo by sme sa my mali skladať na to, aby nejakým zahraničným bankám, ktoré na základe VLASTNÉHO UVÁŽENIA investovali do dlhopisov problémových krajín, neprepadli zisky a aby krajiny, ktoré sa ani náznakom nesprávali solidárne svojim bezprecedentným rozhadzovaním peňazí na ľúbivé politické agitky, nezbankrotovali?

Nech sa na to pozerám, ako sa na to pozerám, neustále mi z toho vychádza to, že princíp solidarity v Európskej únii je úplne postavený na hlavu a možno ho nazvať stručne a výstižne - "európska solidarita". Tá však nemá nič spoločné s tou skutočnou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?