Špička ľadovca 2

Autor: Ján Sciranka | 14.3.2018 o 12:53 | (upravené 14.3.2018 o 17:20) Karma článku: 1,01 | Prečítané:  279x

Iste všetci rozumní ľudia si vedia predstaviť, že tvrdá realita, na ktorú v posledných týždňoch celospoločensky narážame, by nemala ostať len v rovine "stalo sa", ale, ako som to spomínal minule, mal by sa objaviť nejaký zmysel.

Zmysel v tom, že my ako spoločnosť už jednoducho nemôžeme byť ľahostajní k veciam verejným. Zmysel v tom, že sa musíme pozerať dopredu a podľa toho sa aj rozhodovať pri voľbách. Zmysel v tom, že zmeníme naše zmýšľanie a že keď už si niekoho zvolíme, tak ho budeme aj kontrolovať a nepovieme si "Lacnejšieho chleba aj tak nebude". Zmysel v tom, že vyšetrenie ohavného činu budú mať v rukách nezávislí a dôveryhodní ľudia. Zmysel v tom, že sa ako ľudia budeme vedieť v dôležitých krízach zomknúť tak ako to vidíme teraz. Zmysel v tom, že rodičia dvoch mladých odvážnych ľudí nestratili svoje deti preto, aby sa tu nič nezmenilo, a že ich hlas bude vypočutý. A v neposlednom rade zmysel hlavne v tom, že ako spoločnosť dokážeme, že Slováci majú naviac ako len na to byť neustále ušliapaní. To bol hlavný odkaz Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorý nesmie ostať nikdy zabudnutý.

Ja viem, už sa o tom popísalo veľa, píše sa o tom neustále a všade, každý druhý človek o tom napíše buď blog alebo nejaký ten status na FBku a je vidieť, že ľudí to ovláda aj týždne po. Myslel som, že bude stačiť, keď sa vyjadrím raz, ale keď pozerám, čo všetko sa v posledných týždňoch deje, je to proste desivé, a stále si musím klásť otázku "Ako toto mohlo zájsť takto ďaleko? Čo všetko sme mali pod pokrývkou, ktorá práve nechutne vykypela?"

V dnešných dňoch stále silnejšie vidím tú realitu, kedy na seba narážajú dva úplne odlišné svety a jeden medzipriestor medzi nimi, ktorý je ťažké nejako normálne špecifikovať.

Ten prvý svet je svet rozumných ľudí, ktorí túžia po slobode a spravodlivosti a ktorí sa snažia zomknúť, postaviť sa na námestie a slušným spôsobom dať politikom najavo, že "niečo sa tu stalo už za hranou únosnosti". Dať to najavo vo všeobecnom meradle, že nesmieme dovoliť, aby sa spoločnosť dostala do stavu, v akom je teraz. Hrdo sa do tejto skupiny hlásim. Teraz je to možno o Ficovi a jeho "bande", ale tu sa to nekončí. My ako spoločnosť žiadame novú dôveryhodnejšiu vládu a je mi jedno, kto v nej bude sedieť, pokiaľ bude spĺňať to, čo od nej občania vyžadujú a očakávajú. Či už to bude Sulík, Matovič, Kollár, Štefunko, Hlina a neviem, kto nový ešte. Treba si vyberať zo súčasného spektra nových ľudí a dať im šancu, ale zároveň ich následne dôkladne kontrolovať. Ak nie je dôvera ani v týchto "nových", ľudia by sa mali sami zapojiť do vecí verejných a kandidovať a verím, že sa do politiky budú hrnúť aj ľudia, ktorí majú "iný morálny kompas" a zároveň úprimný záujem niečo zmeniť. Nesmie to skončiť tým, že sa zvolia noví ľudia a začnú sa diať podobné veci ako doteraz, len "v menšom". Nie!!! Ja verím, že v súčasnej dobe plnej neistoty, krivdy a frustrácie si aj tieto nové tváre uvedomujú, že odkaz Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej presahuje viac než len slobodu slova, viac než len výmenu vlády a viac než len vyšetrenie vraždy. Je to odkaz novej politickej kultúry, nového spoločenského usporiadania a novej vlny tej pravej demokracie, ktorá by sa v tomto štáte mala po dlhých rokoch naplniť a dosiahnuť tak zmysel "nežnej revolúcie" a zmysel nezmyselnej vraždy. A to, že sa jedná o naozaj veľký zápas, je vidieť v tom, ako silno a neochvejne kope "zdochýnajúci kôň" predstavujúci ten druhý svet.

Druhý svet, ktorý sa vyznačuje len permanentnou a neotriasajúcou mocou. Svet, ktorého ovládla pachuť po peniazoch, po veľkom množstve peňazí, po všetkom, čo sa dá fyzicky privlastniť a po všetkom, čomu morálka a etika hovoria jasné "Nie". Svet, v ktorom je normálne, že sa vrcholný predstaviteľ tohto sveta postaví bez akejkoľvek škrupule pred novinára a arogantným spôsobom sebe vlastným prednesie reč v štýle, že "na rozhovor treba dvoch a vy ste ten posledný, s ktorým mám záujem debatovať" a ktorý navyše nechtiac povie pravdu, čo si v skutočnosti myslí o veľkej časti svojich voličov. Svet, v ktorom sa korunný princ tejto reality postaví pred kameru a bez akéhokoľvek problému arogantne a bezostyšne opakuje naučené frázy, ktoré majú od úprimnosti na míle ďaleko a ktorému by neuveril ani slávny severokórejský vodca, ktorý verí hádam len vlastným myšlienkam. Toto je svet, pred ktorým som ja (ale verím, že aj väčšina našej spoločnosti) zakrýval oči a nejakým spôsobom ho prehliadal a ktorý sa naplno prejavil 26. februára. Dátum, ktorý navždy strhol "masky" všetkých predstaviteľov, ktorý tento svet reprezentujú. Vrcholom všetkého cynizmu počínajúcim miliónom eur na stole bolo už len nasmerovanie problému na najnižšie pudy, ktoré vo všeobecnosti ovládajú človeka ako takého a s ktorými chválabohu vie bojovať väčšina ľudí na tejto planéte. Fakt, že premiér tejto krajiny presmeroval stratégiu práve na tieto pudy, je faktom, že toto je zápas, v ktorom ide skutočne o veľa a v ktorom sa bojuje najnechutnejšími zbraňami pochádzajúcimi z toho medzipriestoru, ktorý som spomenul na začiatku blogu.

Ten medzipriestor, ktorý leží medzi pravdou a lžou a ktorý sa snaží podkopať pravdu a naopak prispieť k jednej veľkej lži. Priestor, v ktorom existujú ľudia, ktorí bez mihnutia oka dokážu na základe zlej vetnej konštrukcie cynicky odsúdiť človeka a zbabelo to skryť pod "neznámeho páchateľa". Priestor, v ktorom existuje možnosť vytvoriť si vlastnú konšpiráciu bez akéhokoľvek zmysluplného "rácia" a na základe pochybných informácií, ktorých autor dokonca ani len "nemá gule" sa pod ne podpísať a ktoré majú jediný cieľ totálne dezinformovať človeka a spochybniť to, prečo vlastne na tom námestí stojí. Je to jeden úbohý cynický priestor, ktorý nemožno zaradiť ani do jedného ani do druhého sveta. Je to len priestor, ktorý si žije svojim vlastným životom a do ktorého keby ste náhodou prispeli svojim slobodným názorom, boli by ste hneď odsúdení, hádzali by ste len hrach o stenu a zbytočne by ste si len vyvolali nejakú tú dávku "Žitňanskej znepokojenia". Jediným logickým vzorcom správania v tejto situácii je takýto priestor jednoducho ignorovať.

Preto, ľudia, nedajme sa oklamať rôznymi "zaručenými" informáciami. Nedajme sa zviesť z cesty, ktorá je nevyhnutná preto, aby sa Slovensko stalo plnohodnotnou demokratickou krajinou. Nedajme sa zastrašiť "dlažobnými kockami" a "americkým starčekom na pokraji smrti". Nedajme, aby na cestu pravdy a spravodlivosti popadali stromy nenávisti a arogancie. Tak ako Ježiš Kristus odhodlane vyhnal lotrov a peňazomencov zo svojho chrámu, tak my musíme odhodlane a hlavne POKOJNE vyhnať lotrov z našej spoločnosti. Lebo toto je jediné, čo môže nastoliť cestu, na ktorej konci je odkaz dvoch nevinných zavraždených ľudí, a na ktorej konci je svetlo a nádej v lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie. A toto by mal byť pre každého z nás hlavný zmysel nezmyselnej vraždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kľúčová postava Gorily reportérom SME: Nemôžete sa pýtať

Malchárek je v jednej z akcioviek s finančníkom Siekelom, ktorý je považovaný za sponzora SNS.

SVET

Na trhoch v Štrasburgu zahynuli štyria ľudia, strelec uniká

Prokuratúra vyšetruje streľbu ako teroristický čin.

Dobré ráno

Dobré ráno: V Británii je chaos, brexit sa zasekol

Ako vládni poslanci prestali odporovať vládu.


Už ste čítali?