Inžinier ekonómie, PhD. na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave, v súčasnosti pôsobiaci ako Finančný manažér v korporátnej spoločnosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Iste všetci rozumní ľudia si vedia predstaviť, že tvrdá realita, na ktorú v posledných týždňoch celospoločensky narážame, by nemala ostať len v rovine stalo sa, ale, ako som to spomínal minule, mal by sa objaviť nejaký zmysel.
Priznám sa, že už nejaký ten čas som nepísal žiadny blog a ani som k tomu nemal veľmi chuť aj napriek tomu, čo všetko sa na Slovensku dialo a akým SMERom sa to tu uberalo. Sú ale situácie, kedy je jednoducho potrebné prehovoriť.
Slovensko - krajina s najvyšším ekonomickým rastom, krajina s najlepšími mozgami sveta, bez ktorých by technológie nikdy nenapredovali, krajina s najlepšou vzdelanostnou úrovňou, s najlepším sociálnym systémom a hlavne krajina, ktorá si váži ľudí, ktorí jej vo svete spravili meno a vďaka ktorým sa o Slovensku hovorí len v superlatívoch.......Ok, a teraz pekne späť do reality!!!
Skôr než začnem, musím napísať, že som hrdý Slovák a že milujem svoju krajinu nadovšetko, avšak niekedy sa hanbím za to, s kým zdieľam tento môj pocit. Niekedy totiž nastanú situácie, kedy naozaj žasnem a musím zareagovať. Nedávno taká nastala, keď sa objavila náhravka zo show amerického zabávača Jona Stewarta. Ja osobne som toho názoru, že americký humor vo veľkom množstve prípadov možno označiť za naozaj katastrofálny a jeho zrejme jediným cieľom je ohlúpnuť americké ovečky prikovaním ich k svojim televíznym prijímačom. Veď ostatne na Slovensku sa nič iné nedeje. Každopádne som sa s úžasom pozeral na ten "hnus", čo vraj Stewart predviedol. Označiť Slovákov za ľudí, čo papajú zvratky, čo predávajú prdy v krabiciach a ešte k tomu nebodaj máme za prezidenta kravu. Skôr som teda s úžasom pozeral na reakcie. Zamyslime sa ale - fikcia či realita?
Týmto článkom by som rád nadviazal na jeden z mojich posledných článkov cca spred roka, kedy som si dovolil skritizovať pár médií, kvôli čomu som sa stal terčom nevôle aj v rámci tohto blogovania na sme.sk. Ale to už je o inom.....nedalo mi nezareagovať na pár momentov, ktoré si všímam už dlhší čas a ktorých tendencia vyzerá byť skutočne hrozivá. Pretože je vidieť, že marketingová hra oligarchov na Slovensku naberá na obrátkach a z ľudí sa stávajú cvičené opice. Ukazujú to aj posledné prieskumy, z ktorých je viditeľné, že s našou spoločnosťou nie je niečo v poriadku.
Minule som si len tak zo záujmu ešte raz pozrel volebný program strany Smer ako víťaznej strany predčasných parlamentných volieb. Tie riešenia, ktoré chcú presadiť a o ktorých hovoria ako o správnych sociálnych riešeniach, mi naozaj naháňajú strach. A to nehovorím ako človek voliaci pravicové strany, ale ako občan Slovenskej republiky, ktorý sa zaujíma o spoločenské dianie. Nechcem maľovať čerta na stenu, pretože Fico ešte nezačal vládnuť, ale ak chce presadzovať také veci, ako neskôr v texte priblížim, tak sa toho naozaj desím.
Včera vo večerných hodinách som si nenechal ujsť najdôležitejší predvolebný súboj najmocnejších politických predstaviteľov krajiny. Pozorne som sledoval argumenty a celkovú diskusiu. Musím povedať, že Zlatica až na pár kiksov odviedla skvelú robotu a diskusia mala "šťavu". Ale o inom som chcel.
Už som si párkrát povedal, že nebudem pozerať politické diskusné relácie, lebo sa mi pri nich väčšinou dvihne krvný tlak do závratných výšok podobne ako dlh Slovenska po schválení navýšenia eurovalu. Nedalo mi to a keďže som vedel, že na Dvojke ide Okrúhly stôl (23.2.2012), tak som si povedal, že to skúsim. V týchto voľbách kandiduje 26 strán, ale takú "sebranku", aká sa zišla v tejto relácii (neviem, či schválne alebo náhodne) som už teda dlho nevidel (nehovoriac o tom, ako moderátor nie veľmi v poriadku zvládol túto reláciu). A to mi môžete veriť, že to nemyslím v dobrom slova zmysle. Budem sa snažiť vytiahnuť z mojich postrehov to najpodstatnejšie, čo som z tejto diskusie zachytil, aby si každý mohol spraviť obraz o tom, kto nám to tu vo voľbách vlastne kandiduje.
Dnes sa ku mne dostala zaujímavá informácia, po ktorej prečítaní som mal jemné deja vu. Tuším som ju počul resp. videl už asi naozaj trikrát. "Rastislav Žitný dostal za usmrtenie chlapčeka 2,5 roka." Že ste to už niekde počuli? Áno, presne tak. V médiách. A odkiaľ to majú médiá? Najprv okresný súd, potom krajský súd, následne opäť okresný súd a tentokrát neviem kto. Niekedy je mi naozaj do plaču pri pohľade na slovenské súdnictvo. Je normálne, aby v tomto štáte nedokázali odsúdiť jednoznačne vinného človeka len preto, že je verejne známy?
Ako sa to hovorí? Len blázon ide hlavou proti múru! Zdalo by sa, ze strana SAS je v súčasnosti tým bláznom, ktorý sa snaží preraziť všetky politické múry nielen Slovenska, ale aj celého sveta. Múry tu naozaj sú, ale sú "Sulíkovci" naozaj blázni? Na túto otázku nejestvuje jednoznačná odpoveď, nakoľko sú aj veci, pri ktorých sa nedá nič iné ako s týmito "bláznami" súhlasiť.
